ako sa to začalo | naj v podzemnom staviteľstve | kuriozity v podzemnom staviteľstve | fotoreportáže

Kuriozity v podzemnom staviteľstve

diamantová baňa vo východnom Sibíri

Svetovo najväčšia povrchová baňa sa nachádza v Rusku. Obrovská diera je vlastne diamantová baňa vo východnom Sibíri. Je 525 m hlboká a má v priemere 1,25

Táto jama je taká veľká, že prúdenie vzduchu v jej okolí malo za následok kolízie niekoľkých vrtuľníkov a preto sú všetky lety nad baňou zakázané.

Tento obrovský stroj sa v bani javí ako malý bod

Naica - jaskyňa gigantických kryštálov

Podľa správy vedenia baní boli v striebornej a zinkovej bani Naica v oblasti mesta Chihuahua v Mexiku odkryté dve jaskyne s najväčšími prirodzenými kryštálmi na svete. Dosahujú dĺžku až 50 stôp (cca 15,25m), sú čisté, ostro ohraničené a sú tvorené selenitom - kryštalickou formou sádrovca. Najväčšie dosahujú váhu okolo 55 ton.

Najväčšie selenitové kryštály na svete

Bane Naica v Chihuahua v Mexiku sú známe neobyčajne veľkými kryštálmi. Naica je olovená, zinková a strieborná baňa, v ktorej boli objavené veľké priestory obsahujúce kryštály selenitu (sádrovca) o priemere až 4 a dĺžke až 50 stôp (teda priemer viac ako meter a dĺžka cez 15m). Sála s týmito kryštálmi je známa ako Kryštálová jaskyňa obrov a je približne v hĺbke 1000 stôp vo vápencovom skalnom masíve bane. Kryštály sa formovali pôsobením hydrothermálnych prúdov unikajúcich z magmatických komôr pod nimi. Jaskyne boli objavené baníkmi pri prevŕtavaní poruchy, ktorá hrozila zaplaveným baniam. Druhou jaskyňou v bani Naica, obsahujúcou podobné kryštály, je Jaskyňa mečov.

V apríli 2000, pri prerazení nového tunela v hĺbke 1000 stôp, našli bratia Eloy a Javier Delgado kryštály, o ktorých odborníci veria, že sú najväčšími na svete . Štyridsaťročný Eloy preliezol malým otvorom do jaskyne 30 x 60 stôp zaplnenej ohromnými kryštálmi. „Bolo to nádherné – ako svetlo odrážajúce sa od roztriešteného zrkadla," hovorí.

Pohľad bol podľa neho nádherný “… ako svetlo odrazené od rozbitého zrkadla”. Priesvitné kryštály ležali navrstvené jeden na druhom, ako keby im mesačné lúče náhle odobrali všetku váhu a hmotu. O mesiac neskôr iný tím baníkov z bane Naica našiel ešte väčšiu jaskyňu v porovnaní s tou prvou.

pre mňa - profesionálneho fotografa, ktorý sa špecializuje na problematické prostredie tiesňav a vlhkých kaňonov – bolo takmer nemožné dostať čisté fotografie i s použitím rôznych trikov a techník, ktoré poznám, pretože ide o prostredie s extrémnymi podmienkami. Tieto kryštály sú pravdepodobne stabilné, lebo teplota v jaskyni dosahuje cez 150 F (cca 65°C) so 100% vlhkosťou. Inými slovami, kryštály sú obklopené parou.

Ísť do jednej z týchto jaskýň je ako vstúpiť do obrovskej geódy (výplň väčšej dutiny v hornine, obv. guľovitého tvaru)“ hovorí Richard D. Fisher, americký konzultant bane pre prípravu objavu ako turistickej atrakcie. Fisher hovorí, že väčšina ľudí bude môcť zostať v jaskyni len niekoľko minút kvôli vysokej teplote prostredia.

V menšej z oboch jaskýň, ktorá má rozlohu asi ako väčší trojizbový byt, je teplota asi 100 F (cca 38°C). Väčší priestor, ktorý Fisher popisuje asi ako rozmer katedrály, má teplotu 150 F (cca 66°C). Obe jaskyne sa nachádzajú približne v hĺbke 1200 stôp pod povrchom (cca 365m).

Doteraz najväčšie známe kryštály sa nachádzali v neďalekej Jaskyni mečov, ktorá je súčasťou rovnakého systému. Niektoré z nich sú v súčasnosti vystavené v Smithsonian Institut. Miestna vláda a majitelia bane dúfajú, že sa im podarí zabrániť odvozu kryštálov z nového objavu do múzejných alebo súkromných zbierok.

atiaľ, čo banícka spoločnosť momentálne povoľuje návštevu jaskýň len vedeckým expertom, lovci minerálov od prvého otvorenia, minulý rok v apríli už dvakrát rozlámali zámky a vlámali sa do jaskyne. Jeden človek bol zabitý, keď sa pokúšal odseknúť jeden z obrovských kryštálov zo stropu jaskyne a ten spadol a prepichol ho.”Horúčava ho zabila” komentuje Fisher.

„Potrebujeme tu väčšiu ochranu baníckych priestorov a jaskýň," hovorí geologička Carol A. Hill, spoluautorka knihy Jaskynné minerály sveta (Cave Minerals of the World), ktorá nazýva nové objavy zďaleka najväčšími kryštálmi, o akých kedy počula.

Carol Hill tlieska plánu na turistické využitie. „Bez toho by pravdepodobne banícka spoločnosť jaskyne zničila. Múzeá majú kryštálov dosť," hovorí geologička a dodáva „Je dôležité zachovať objavy ako tento v miestach, kde sa vyskytli."

„Jaskynná spoločnosť plánuje jaskyne klimatizovať pred plánovaným otvorením v budúcom roku,“ hovorí Fisher a dodáva, že postupné znižovanie teploty kryštály nepoškodí.

Predstavitelia Penoles Company, ktorí vlastnia baňu, držali objavy v tajnosti, aby zabránili vandalizmu. I tak, málokto bude príležitostne riskovať - teplota sa pohybuje okolo 66°C a vlhkosť je 100%. Človek môže zostať v jaskyni najviac šesť až desať minút a potom začne strácať orientáciu.

Horstvo tvorí 200 miliónov rokov starý vápencový masív, pretkaný sieťou jaskynných komplexov, ktorými prúdia veľmi horúce a mineralizované termálne vody. Keď sa tieto vody dostanú do relatívne chladnejšieho prostredia bližšie k povrchu, ukladajú mnoho zo svojho obsahu solí ako olovo, zinok a striebro.

Podzemné vody v týchto jaskyniach, bohaté na síru z priľahlých ložísk kovov, začnú rozpúšťať vápencové steny, pričom uvoľňujú veľké množstvo vápnika. Tento vápnik potom spolu so sírou vytvára kryštály v merítku, aké ešte žiadny človek nevidel.

Ako prídavok ku kryštálovým stĺpom, ktoré majú viac ako meter v priemere a sú dlhé až okolo 15 metrov, jaskyňa obsahuje formáciu tvaru žraločích zubov dĺžky takmer jeden meter, rozosiatych v radoch za sebou v rôznych uhloch po celej jaskyni. Tieto kryštály tvorí kryštalická forma minerálov sádrovca (CaSO4 · 2H2O ), známa ako selenit, pomenovaná po Seléne, gréckej bohyni